Miestny spolok SČK Liptovská Lúžna

OZNAM!!!

Ak máte záujem o zabezpečenie kurzu prvej pomoci je potrebné, aby bolo prihlásených min. 7 záujemcov / platnosť potvrdenia o absolvovaní kurzu prvej pomoci je 2 roky/

ccccccccccccccccccccccccccc             

SRDCOVÝ ZÁCHVAT – INFARKT SRDCA

Infarkt je veľmi častou príhodou a vyžaduje veľmi rýchlu pomoc.

Prejavy:

• Postihnutý pociťuje nepríjemný tlak, zvieranie, pálenie, neprerušovanú bolesť v strede hrudníka.
• Ďalšími príznakmi môžu byť šírenie bolesti do ramena, krku, dolnej čeľuste alebo do hornej končatiny, slabosť, závrat, potenie, pocit na vracanie, pocit nedostatku vzduchu.
• Príznaky sa zvyknú kombinovať naraz aj postupne!

Prvá pomoc:

• Začíname konať, ak príznaky trvajú viac ako 5 – 10 minút bez prerušenia. 
• Postihnutého uložíme do pohodlnej polohy – posediačky s podloženými nohami pokrčenými v kolenách, uvoľníme odev okolo krku a pása, v miestnosti vyvetráme. 
• Ak je k dispozícii, podáme zasiahnutej osobe jednu tabletku Anopyrinu, Acylpyrinu alebo Aspirinu 400 mg.
• Neodkladne privoláme záchrannú zdravotnú službu alebo vyhľadáme pohotovosť. 

 Strata času pri váhaní zvyšuje riziko komplikácií. Pripraviť sa treba na kardiopulmonálnu resuscitáciu pri náhlom vzniku bezvedomia následkom zastavenia krvného obehu.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

PRVÝ KONTAKT S POSTIHNUTÝM

Po zistení nehody a overení si, že nehrozí nebezpečenstvo pre záchrancu, treba zistiť, čo sa postihnutému stalo. Vyšetrenie postihnutého pozostáva z dvoch častí:

1. Zistenie prítomnosti vedomia, dýchania a vonkajšieho krvácania

1. Je postihnutý pri vedomí? (t.j. odpovedá na otázky, alebo zareaguje na zatrasenie)
2. Dýcha sám?
3. Nevidíme veľké vonkajšie krvácanie? 

Následne môžeme pristúpiť k druhotnému vyšetreniu:

2. Odhalenie príznakov, ktoré neohrozujú bezprostredne život postihnutého, ale mohli by spôsobiť komplikácie, ak by ostali neodhalené

Robíme tak rozhovorom a vyšetrením doslova od hlavy k päte:

Rozhovor:

1. Predstavenie sa postihnutému
2. Ponúknutie pomoci
3. Opýtanie sa na jeho pocity (najčastejšie je to bolesť a zlyhanie funkcie časti tela)

Pri bezvedomí skúšame získať údaje od svedkov príhody. Ak sa dá, je vhodné zistiť čo, kedy a ako sa stalo, užívané lieky a choroby, na ktoré sa postihnutý lieči, alergie a posledný príjem jedla.

Vyšetrenie slúži na nájdenie prípadných poranení!

 Pri podozrení na poranenie krku a chrbtice s osobou nehýbeme!

1. Vysvetlenie postihnutému, čo sa ide robiť
2. Obnaženie postihnutej časti tela
3. Na jednotlivých častiach tela sledujeme:
   
   Hlava a krk: skontrolujte vlasatú časť hlavy na krvácanie a deformity, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu. Hlavou nehýbať!
   Oči: zrenice zúžené, rozšírené. Nerovnako široké zrenice svedčia o vážnom stave!
   Hrudník: hľadajte rany, cudzie telesá.
   Brucho: hľadajte rany, výhrez orgánov, cudzie telesá.
   Končatiny: skontrolujte horné a dolné končatiny na deformity, rany, krvácanie. Porovnávajte obe strany!
   Chrbtica a chrbát: pri podozrení na úraz chrbtice skúste citlivosť a silu končatín. Nechajte si stisnúť ruky postihnutým, tlačiť nohami proti vašej ruke!
   Varovné známky: používajú sa ako náramok, prívesok, varovná identifikačná karta a upozorňujú na ochorenie nositeľa. Môžu obsahovať telefónne číslo, meno lekára, názov ochorenia. Neberte ich postihnutému!.

 VEĽKÉ VONKAJŠIE KRVÁCANIE

Pri úrazoch, kde sa vyskytne krvácanie, je najbezpečnejšie pamätať si takzvaných 5Z:

• Zistiť krvácanie 
• Zatlačiť v rane 
• Zdvihnúť nad úroveň srdca 
• Zabrániť šoku
• Zavolať 112/155

Krv môže tiecť, striekať alebo prerušovane vytekať z rany, nastúpiť môže aj šok!

• Postihnutému okamžite zatlačíme rukou priamo na ranu, ak máme po ruke obväz alebo čistú tkaninu, vytvoríme z nich ochrannú vrstvu a ranu prekryjeme.
• Priložíme tlakový obväz. Tlakový obväz nie je lepšia pomoc ako tlak rukou v rane, no uvoľní nám ruky na ďalšiu pomoc.
• Postihnuté miesto sa snažíme znehybniť a polohovať nad úrovňou srdca.  
• Nezabúdame na protišokové opatrenia, kontrolujeme vedomie, dýchanie a privoláme pomoc.

 Škrtidlo na zastavenie krvácania sa nepoužíva!

CUDZIE TELESÁ V RANE

Krvácanie môžu skomplikovať malé cudzie telesá na povrchu rany ako sú kamienky, piesok, tŕne a podobne – odstránime ich tampónom, alebo opláchneme vodou.

 Veľké telesá nikdy nevyberáme, pretože dokážu upchať ranu, a tým brániť krvácaniu!

• Zasiahnutej osobe nadvihneme poranenú časť tela a okraje rany okolo cudzieho telesa tlačíme k sebe. 
• Cudzie teleso obložíme gázou až do jeho výšky. Začneme obväzovať. Ak teleso veľmi vyčnieva, obväzujeme okolo tak, aby sme s ním nehýbali.  Veľké telesá možno spevniť dvomi priečne uloženými neroztočenými obväzmi po stranách. 
• Urýchlene zariadime prevoz do nemocnice.

Pri pevných telesách v rane ako napríklad kôl, podoprieme poraneného a presne opíšeme situáciu pri privolávaní záchrannej služby a technickej pomoci. Dispečingy zdravotníctva, polície a požiarnikov sú navzájom prepojené (tiesňová linka 112).

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

POPÁLENINY

K popáleninám najčastejšie dochádza pri styku kože s horúcimi parami, tekutinami či telesami.

Prejavy:

• Okamžite sa dostaví bolesť, v priebehu desiatok sekúnd začervenanie kože, prípadne sa objavia pľuzgiere (o niekoľko minút). Pri popálenine väčšej ako niekoľko dlaní je pravdepodobný nástup šoku.

 Životunebezpečné môžu byť popáleniny:

1. u detí, ak sú väčšie ako plocha 2 dlaní,
2. u dospelého, ak sú väčšie ako plocha 5 dlaní.

Prvá pomoc:

• Postihnuté miesto okamžite chladíme studenou vodovodnou vodou 20 minút. Čím skôr po začatí chladenia treba dať dole prstene a prívesky! 
• Horiaci odev uhasíme, priškvarené časti odevu nestrhávame! 
• Keď prestane bolesť, prikryjeme miesto potravinárskou fóliou, obväzom, čistou tkaninou alebo mikroténovým vreckom. 
• Ak treba, poskytneme zasiahnutej osobe protišokové opatrenia a zariadime prevoz na definitívne ošetrenie

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

NÁHLA MOZGOVÁ PRÍHODA (mozgová porážka)

Nedokrvenie mozgu nebolí, spôsobuje len oslabenie časti tela!

Prejavy:

• Najtypickejšími príznakmi mozgovej príhody je náhla slabosť alebo necitlivosť časti tváre, ramena, ruky, nohy alebo jednej časti tela. 
• Postihnutý môže trpieť aj poruchou reči, sťaženým rozprávaním alebo neschopnosťou rozumieť hovorenému slovu. 
• Časté býva aj skalenie zraku, strata videnia na jednom oku ako aj nevysvetliteľné závraty, nestabilita, náhle pády. 
• Prejavom mozgovej porážky môžu byť aj náhle bolesti hlavy či strata kontroly nad močením a stolicou.

Prvá pomoc:

• V prvom rade kontrolujeme vedomie a dýchanie (ak treba, poskytneme kardiopulmonálnu resuscitáciu).  
• Pri poruche vedomia zasiahnutú osobu uložíme na bok ochrnutou stranou nadol, uvoľníme nepostihnutú končatinu. 
• Ak je postihnutý pri vedomí, uložíme ho do pololežiacej polohy s podloženou hlavou, prípadne uvoľníme zubnú protézu, zvyšky potravy. 
• Pri postihnutí očných svalov privrieme viečko, zabránime tak vysychaniu rohovky.
• Zavoláme záchrannú zdravotnú službu a medzitým kontrolujeme stav vedomia, dýchania.

Nepodávame tekutiny!

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

BEZVEDOMIE, EPILEPSIA

Bezvedomie odhalíme na prvý pohľad!

Prejavy:

• Osoba nereaguje na hlasné oslovenie ani na zatrasenie za plecia. 

Prvá pomoc:

Bezvedomie je nebezpečné bez ohľadu na príčinu, ktorú laicky nemusíme poznať, preto musíme konať neodkladne a najprv zistiť prítomnosť dýchania.

1. Ak postihnutý dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku, privoláme odbornú pomoc, pričom stále sledujeme prítomnosť dýchania. Do stabilizovanej polohy neukladáme pri bezvedomí po úrazoch.
2. Ak je postihnutý v bezvedomí a zároveň nedýcha, začneme resuscitáciu stláčaním hrudníka.

Osobitným druhom bezvedomia je epileptický záchvat.

Dá sa veľmi jednoducho spoznať podľa náhleho a neohláseného začiatku s bezvedomím, svalových zášklbov až kŕčov všetkých svalov. Dýchanie je sťažené a zrýchlené, môže dôjsť aj k mimovoľnému pomočeniu.

• Aby sme predišli poraneniu epileptika, snažíme sa zabrániť jeho pádu, uvoľníme mu odev okolo krku a hrudníka, po odoznení kŕčov ho uložíme do stabilizovanej polohy a sledujeme ho až do obnovenia vedomia 
• Epileptikovi počas záchvatu nič nevkladáme do úst, nevyťahujeme mu jazyk ani nebránime v pohyboch!
• Snažíme sa ho chrániť pred nárazmi na pevné predmety v okolí (hlavne hlavu)

Postihnutý sa väčšinou preberá v priebehu 1 – 2 minút po skončení kŕčov.

Rýchlu zdravotnú pomoc voláme, len ak sa záchvat stal na ulici bez prítomnosti epileptikovi blízkej osoby, alebo ak sa nezotaví do 15 minút respektíve pri opakovanom záchvate v priebehu 30 minút, alebo pri prvom záchvate v živote.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

PRIVOLANIE ZÁCHRANNEJ ZDRAVOTNEJ SLUŽBY